Ahojte priatelia, sme radi že ste navštívili našu stránku.

Adamkov momentálny stav: Má už 7 rokov a 2 mesiace , neplazí, neštvornoží, nevie si vziat hračku do rúk a preložiť si ju z jednej ruky do druhej, dať si ju do úst ako niekoľko mesačné bábo, nevie povedať Mama, Tata..
Snažíme sa Adamkov stav denno denne zlepšovať, cvičením a dennou starostlivosťou ako si jeho stav vyžaduje.

Na začiatok by som Vás chcel pozdraviť a porozprávať Vám svoj príbeh od úplného začiatku.

Všetko sa začalo ešte v maminom brušku. Keď zistila, že nebudeme jeden ale rovno dvaja boli s ocinom a naším starším bratom veľmi radi, ale tým začal už v brušku náš boj. Mali sme totiž len jednu placentu a boli sme na ňu dvaja, doktori sa totiž obávali, že by sme mohli mať TTT syndróm (len jedno dvojča je dostatočne vyživované ) a môže dôjsť až k tomu, že môžeme byť ohrozený obaja. Maminka neustále chodila na rôzne kontroly, aby sa nám nič nestalo. V 24 tt musela ísť ležať do nemocnice, kvoli tomu že som začala mať v brušku viac plodovej vody ako bolo treba, začalo to zaťažovať bruško a hrozilo nám, že sa predčasne narodíme... po 25 tt sa nášmu Dr. niečo nezdalo a poslal našu mamu aby šla do Bratislavy na vyšetrenie, ktoré malo potvrdiť TTT syndróm ktorého sa tak všetci obávali, najviac naši rodičia... Naneštastie sa to potvrdilo a začal boj o náš život... Maminku Dr. po poitvrdení syndrómu poslali späť do Žiliny, kde ešte bola prijatá v nemocnici, ale bola na priepustku kvoli vyšetreniu prepustená, keď prišla do Žiliny na príjem, nechceli ju Dr. prijať späť na izbu, neviete si predstaviť aká beznádej a strach maminku napĺňal a to jej povedali že ju neprijmú lebo s týmto syndrómom nám nmôžu pomôcť...!!! Maminka už mala nejaké neci naštudované o tom keby sa to stalo a potvrdia syndróm, volala do Čiech Dr. ktorý bol špecialista a mohol nám pomôcť, ( mal previezť laserovú operáciu ktorá by oddelila naše krvné obehy v spoločnej placente, je to veľmi nebezpečný zákrok)  potrebovala ale rôzne potvrdenia z poisťovne aby zákrok preplatili, podarilo sa im presvedčiť poistovňu že tento zákrok potrebujeme. Dr. v Čechách ktorý mal previezť tento zákrok poslal mamu aby šla s nami k ďalšiemu špecialistovi do Martina aby mu poslal nejaké merania, keď ale Dr. povedal že je neskoro na tento zákrok a dozvedel sa to aj špecialista z Čiech, tak odmietol zákrok vykonať, neviete si predstaviť tú beznádej po tom všetkom čo museli naši rodičia prekonať, čo urobiť aby nás zachránili... Dr. z Martina nám ale vybavil v Košiciach odľahčujúcu amniocentézu ( odobratie plodovej vody z môjho vaku), lebo som tlačil na krčok a hrozilo že sa narodíme už teraz a to Dr. nechceli podstúpiť, keďže sme boli ešte príliš malí.  V Košiciach sme pobudli 2 týždne na sledovaní, aby sa po odobratí plodovej vody spätne neobnovila a neprišli komplikácie. Keďže komplikácie neprišli, poslali nás späť domov, aj so syndrómom s ktorým nám nevedeli pomôcť. Mama sa mala hlásiť na kontrolách v Žiline, ale na kontole zistili že aj tak sa krčok skracuje a otvára, tak sme šli späť do nemocnice, snažili sa nás čím najdlhšie udržat v brušku, kontrolovali či sme rovnako veľkí, lebo ak by sme neboli znamenalo by to, že jeden máme viac živín a druhý nie. V 31tt už začal byť medzi nami dosť veľký váhový rozdiel a Dr. a naša maminka sa začala obávať najhoršieho tak s dr. uznali, že by bolo najlepšie nás asi vybrať. No primár to zhodnotil, že ešte nieje čas a dvojičky majú váhové rozdiely a nieje sa čoho báť, naša mama sa aj tak bála lebo vedela že to môže byť inak, dala so teda zavolať Dr. ktorý nás mal na starosti a ten povedal, že rozhodnutie je na primárovi a teda ešte počkáme, keďže mama verila Dr. tak  čakali. Na ďalší týždeň už však na monitoroch bolo počuť moje srdiečko veľmi zriedkavo a to sa mama veľmi naľakala a upozornila na to lekárov, keďže oni na to nereagovali, zavolala si Dr. ten už teda zhodnotil že je najvyšší čas, o pár hodín nato nás teda vybrali, ale keďže som nebol na tom už v brušku veľmi dobre, tak ma museli hneď po narodení oživovať, a v ten deň ma oživovali ešte raz. Primár na novorodeneckej Jiske sa vyjadril, že ak by nás vybrali o jeden deň neskôr už by som to neprežil, aj môj braček mal komplikácie, keďže on mal živín veľa, tak mu srdce muselo pracovať omnoho rýchlejšie, museli mu krv odobrať a zriediť. Ja som bol však na tom oveľa horšie, orgány mi zlyhávali, nastalo množstvo komplikácií, do 3 dní som dostal krvácanie do mozgu do oboch komôr. Absolvoval som 7 transplantácií krvi.